Pál Kadosa patril k najvýznamnejším európskym hudobným osobnostiam 20. storočia.
Narodil sa 6. septembra 1903 v Leviciach, v ktorých žil prvé štyri roky svojho života.
Bol celosvetovo uznávaným skladateľom, klaviristom a hudobným pedagógom.
Hudbu začal študovať až v ôsmich rokoch, a aj to s veľmi obmedzenými možnosťami. Rodina sa z Levíc presťahovala do Trnavy a po I. svetovej vojne v roku 1918, keď už mal 15 rokov sa presídlili do Budapešti. Až tam sa začal intenzívnejšie venovať hudbe. Pod vedením Arnolda Székelya (sékeja) študoval hru na klavíri a v rokoch 1921 až 27 si pridal kompozíciu u Zoltána Kodálya (Kodája). Popri štúdiu na hudobnej akadémii sa venoval aj výtvarnému umeniu. Učil sa kresliť a maľovať.
V roku 1927 získal diplom a stal sa učiteľom jednej z najvýznamnejších hudobných inštitúcií hlavného mesta, Hudobnej školy Fodor. Od roku 1945 bol učiteľom klavíra na Lisztovej Akadémii v Budapešti a od roku 1948 pôsobil ako vedúci klavírnej katedry. Vychoval množstvo vynikajúcich svetových klaviristov: Zoltán Kocsis, Dezső Ránki, András Schiff, Balázs Sokolay a István Kassai.
A jeho rukami prešli mimoriadne významní hudobní skladatelia ako György Ligeti a György Kurtág
Medzi jeho priateľov patrili viacerí vynikajúci a známi hudobníci, maliari a spisovatelia.
Vďaka svojim mimoriadne kultivovaným a diplomatickým schopnostiam bol vedúcim alebo výkonným členom rôznych inštitúcii v oblasti hudobného života. Už v mladom veku, v roku 1928, bol zakladateľom skupiny Moderní Maďarskí Hudobníci. Dlhé roky bol predsedom úradu ochrany autorských práv, podpredsedom umeleckej rady a členom výkonných výborov Národnej filharmónie, Umeleckého fondu a Hudobného Vydavateľstva. V roku 1967 získal čestné členstvo Kráľovskej hudobnej akadémie v Londýne. Kadosova tvorba zahŕňa okrem klavírnych skladieb opery, symfónie, kantáty, piesne a koncerty.
Maďarsko zatupoval v medzinárodných organizáciách, nakoľko hovoril niekoľkými jazykmi.
Za svoju klavírnu virtuozitu a tvorbu získal viaceré významné ocenenia:
-Cenu Lajosa Kossutha (1950,1975)
-titul Zaslúžilý umelec (1953)
-Cenu Ferenca Erkela (1955,1962)
-titul Vynikajúci umelec (1963)
Zomrel 30. marca 1983 v Budapešti.
